Milovníčka slova a cestovania

„Čo budeme robiť do odchodu autobusu? Fakt sa mi nechce sedieť do piatej v jedálni," hundrala Lenka cestou do kempu. „Kľudne sme mohli ísť ešte k moru, času máme habadej.“

„Myslím, že som ti to už vysvetlila niekoľkokrát,“ vzdychla si mama. „Nemám rada mokré veci v autobuse.“

„Nikomu to nevadí, len tebe… Všetci išli k moru, len my ako takí idioti sa tárame po meste a budeme sedieť v kempe.“

„Môžeme sa potom ešte prejsť po promenáde a minút zvyšné eurá, čo nám zostali," navrhla mama. „Kúpiť si nejaké suveníry, sadnúť si na niečo chladené…“

„To budem radšej ako krava sedieť v kempe.“

„Tebe sa človek nikdy nezavďačí,“ zapojil sa do diskusie otec. „Nemôžeš aspoň raz nešomrať a netrápiť mamu?“

„Ako chcete,“ odsekla Lenka dotknuto. „Veď ja som tu vôbec nemusela byť. Počuj, Peti, ty máš niečo v pláne na poobedie?“

„Hm. Asi. Chcela som byť s Tomášom, ale ešte sa mi neozval, tak neviem.“

„Aha. No nič, tak ja si niečo vymyslím.“

Petre prišlo Lenky ľúto. Sama nerozumela tomu, prečo mama tak striktne odmieta ísť sa posledný deň dovolenky okúpať - veď mokré veci predsa nemôžu byť taký problém, a pokiaľ sa majú kde osprchovať a prezliecť do suchého, tak je všetko v poriadku -  ale rešpektovala to a na rozdiel od svojej sestry nemala potrebu neustále niečo riešiť. Lenka už zvyšok cesty s rodičmi neprehovorila ani slovo.

Práve prechádzali uličkou ponad recepciu, keď Petre vo vrecku zapípal mobil. Okamžite po ňom siahla a pri čítaní textu správy sa jej rozlial po tvári úsmev.

Som volny. Mozem sa ti chvilu venovat, tak prid. Cakam ta u seba.

„Tak ja už mám program,“ obrátila sa na rodičov. 

„Kto? Tomáš?“ vyzvedala Lenka.

„Hej. Poslal mi esemesku, že môžem prísť.“ Milé od neho, že myslel na jej kredit a nevolal jej. Ten prijatý hovor by ju asi vyšiel dosť draho.

„Asi nemôžem ísť s vami, čo?“ Predstava, že má zostať niekde sama s rodičmi, jej bola viac proti srsti ako to, že bude pri Tomášovi a Petre ako tá navyše.

„Pokiaľ s tým nebude mať problém Tomáš…“ Petra mykla plecom a pridala do kroku. Chcela byť čo najskôr pri ňom.

***

„Tak, čo si dáte, baby?“ opýtal sa Tomáš, keď sa všetci traja usadili v bare na pláži. Na Lenkine obrovské nadšenie nemal Tomáš problém s tým, že by sa k nim pripojila aj ona. To skôr na Petre videla, že by s ním bola radšej sama, ale nahlas nepovedala nič.

„Ja colu,“ vyčerpane vydýchla Lenka. „Najlepšie úplne ľadovú, je tu horúco ako na Sahare.“

„Tak horúco zase nie je,“ zasmial sa Tomáš. „Ale je pravda, že dnes je mimoriadne sparno. A ty, Peti? Čo si dáš?“

„Hm, asi Tonic. Alebo ľadový čaj.“

„Nedala by si si pivo? V tomto dusne ti urobí dobre.“

„Nepijem pivo, ale… Tak fajn. Ale iba ak si dáš so mnou. Sama piť nebudem.“

„Jedno malé pivo zvládnem aj v práci,“ uškrnul sa. Kývol na čašníka, nadiktoval objednávku a potom sa obrátil k Lenke. „Asi si to teraz zase u Petry pokašlem, ale nechcem byť súkromník… Dáš si?“ Vytiahol zo zadného vrecka plátených nohavíc krabičku Marlboriek.

„Že váhaš,“ vypískla Lenka nadšene a prijala od Tomáša ponúkanú cigaretu. „Díky. Jeho sa drž,“ uznanlivo skonštatovala smerom k sestre. „Páči sa mi.“

„Si koza.“ Petra sa zapýrila. Musí jej Lenka robiť takú hanbu? „A aj keď s tým nesúhlasím,“ kývla hlavou na cigaretu v Lenkinej ruke, „myslím, že je to už fuk,“ rezignovala. „Keby si jej ju nedal ty, zoženie si ju inak.“ Odvrátila hlavu, v snahe vyhnúť sa nepríjemnému zápachu, z ktorého sa jej dvíhal žalúdok, a pohľad sa jej stretol s nahnevanými hnedými očami. Hľadeli na ňu s takou nenávisťou, ako ešte nikdy za posledné dni. Prisahala by, že keby Darina mohla, vyškriabala by jej na mieste oči. Pobavene sa uchechla. Celá tá situácia bola bizarná.

„Čomu sa smeješ?“ zaujímala sa Lenka. „A kam vlastne tak zíraš?“

„Ále, je tam Darina a snaží sa ma zavraždiť pohľadom,“ zamumlala a radšej od nej odvrátila pohľad. Necítila sa príjemne, keď tá ženská na ňu tak zazerala. V tej chvíli podišiel k stolu čašník a jej myseľ bola zamestnaná tým, ako zvládne vypiť malé pivo. Pivo skúšala dávnejšie, neodolala počas jedného výletu zo školy, ale nechutilo jej. Vtedy ho za ňu vypila Laura. Tentoraz to bude musieť urobiť sama.

„Ser na ňu. Nevie prijať prehru.“ Lenka sa otočila Darininým smerom a nedokázala odolať tomu, aby jej ukázala vztýčený prostredník. Šokovaný a nahnevaný výraz na brunetkinej tvári jej bol dostatočným zadosťučinením.

„Lenka má pravdu,“ ozval sa Tomáš. „Už ju nerieš a radšej mi povedz, ako sa ti tu páčilo.“

„Neskutočne,“ vzdychla. „Vôbec sa mi nechce domov, najradšej by som tu ostala navždy.“

„Ani sa ti nedivím. Francúzsko je krásne. Preto chodím najradšej sem. Možno preto, že sa tu stále cítim ako doma, ktovie. Ale verím tomu, že sa sem určite ešte niekedy vrátiš. Ži svoj sen, dobre?“ preniesol tajomne a žmurkol.

„Pokúsim sa.“

„Tak na zdravie, baby,“ Tomáš vzal do ruky pohár s pivom a vzájomne si štrngli. „Aby ste na túto dovolenku v dobrom spomínali.“

Keď sa všetci traja o dve hodiny neskôr vracali do kempu, Tomáš ruka v ruke s Petrou, neušli niekoľkým zvedavým pohľadom klientov čakajúcich v jedálni. Väčšina z nich však len s úsmevom odvrátila hlavu a venovala sa ďalej svojej činnosti.

Odrazu okolo nich prešla Darina. Tvárila sa akoby nič, no oči jej blčali potláčaným hnevom. Petra by dala krk na to, že pokiaľ by tam s ňou nebol Tomáš, neodpustila by si nejakú šťavnatú, a možno aj nemiestnu, poznámku. V duchu si vydýchla. Aspoň jej nepokazí poslednú hodinu.

***

„Prajem vám príjemný podvečer. V mene cestovnej kancelárie Golden Tour vás opäť vítam na palube autobusu s už známymi šoférmi, Jozefom a Martinom. Dúfam, že ste si počas vášho pobytu oddýchli a že na dovolenku s našou cestovnou kanceláriou budete ešte dlho dobre spomínať. Pôvodne som vás mal sprevádzať aj na spiatočnej ceste, ale v noci sa situácia zmenila, a nepriaznivé okolností spôsobili, že tu musím zostať. Spoločnosť vám teda budú robiť iba páni šoféri. Ak by ste mali po ceste akýkoľvek problém, pokojne sa na nich obráťte. Na záver vám prajem šťastnú cestu a verím, že sa ešte niekedy v budúcnosti na nejakom zájazde s našou cestovnou kanceláriou stretneme.“

Tomáš ukončil svoj príhovor a poslednýkrát prebehol pohľadom všetkých cestujúcich. Hoci sa s klientmi lúčil toľkokrát, že by to nedokázal spočítať, táto rozlúčka bola iná. Nielenže sa nelúčil v Bratislave na Bajkalskej, ako každý normálny sprievodca, ale mal pocit, akoby v tom autobuse nechal časť seba. A aj keď pôsobil navonok tak ako vždy - profesionálne a nad vecou, nebolo mu všetko jedno. Zvlášť, keď Petra sa tvárila ako kôpka nešťastia. Na nej spočinul pohľadom o niečo dlhšie a venoval jej slabý úsmev.  Naposledy zamával všetkým cestujúcim a opustil autobus. 

Keď Tomáš vystúpil, Petra sa smutne zosunula do sedadla a zahľadela sa von. Tentoraz jej Lenka dovolila sedieť pri okne, mala teda na Tomáša dobrý výhľad. Keď sa ich pohľady spojili, veselo jej zamával a gestom naznačil, že jej zavolá. Aj keď to nebola bohvieaká vyhliadka, v tej chvíli jej to stačilo. Keď jeden zo šoférov naštartoval, zakývala Tomášovi naspäť. Ešte dlho po tom, čo sa autobus pohol a Tomáš sa jej stratil z očí, hľadela von oknom a spomínala na posledné hodiny vo Francúzsku. Na chvíle strávené v Tomášovej spoločnosti, na to, ako sa ruka v ruke vrátili do kempu, na nesmelú rozlúčku pred tým, ako sa odobrali k autobusu, Tomášov opatrný bozk do vlasov a dlhý stisk ruky. Na prísľub, že sa jej ozve a posledné objatie. Na Darinin trápny výstup, posledný výkrik ohrdnutej ženy. Keď spolu s ostatnými prichádzala k autobusu, doslova jej zatarasila cestu. „Tak sa ti to predsa podarilo, ty malá zmija,” nenávistne jej šplechla do tváre a so vztýčenou hlavou odkráčala za svojou kamarátkou.

Lenka akoby jej čítala myšlienky. „Si v pohode, Peti?”

„Uhm. Asi hej,” vzdychla si. „Len mi to bude strašne chýbať.”

„Ja viem.” Lenka sestru objala. „Určite sa sem ešte niekedy vrátiš. A čo sa týka Tomáša, máš jeho číslo, môžeš mu kedykoľvek zavolať. Na rozdiel odo mňa máš aj kredit,” zasmiala sa. „A dokonca ste sa spolu odfotili.”

Petre sa objavil na perách slabý úsmev. „To bola iná náhoda, že som mala vo foťáku posledný voľný obrázok. Akoby čakal len na fotku s Tomášom.”

„To je osud, ségra. A teraz, ak sa nenahneváš, ja si zdriemnem. Tá nevyspatá noc a slnko ma úplne zabíjajú. Som groggy.”

„Veď ja tiež,” zívla Petra. Vytiahla si z kabelky CD prehrávač a nové cédečko s francúzskymi piesňami, darček k narodeninám od Tomáša. Rozbalila ho, založila do prehrávača a ponorila sa do príjemnej melodickej atmosféry najznámejších francúzskych šansónov. Zo spomienok na dovolenku snov, ktorá jej zmenila život, ju vytrhol zvuk prijatej esemesky.

Zi svoj sen! O par rokov vo Francuzsku ako kolegovia :-) Tomas.

*** 

Keď o niekoľko hodín neskôr Petra dorazila domov, smutne sa zvalila na posteľ. Napriek tomu, že väčšinu cesty prespala, cítila sa unavenejšie ako kedykoľvek predtým. Nemala silu ani na to, aby sa vybalila, tašku nechala len tak ledabolo pohodenú pri dverách. Aj zajtra bude dosť času, pomyslela si a zahľadela sa na bielu stenu, polepenú iba niekoľkými plagátmi obľúbenej skupiny. Inokedy by ju pohľad na nich upokojil, nabil dobrou náladou, no tentokrát to nepomohlo.

Pred očami sa jej ako film premietali udalosti uplynulého týždňa. Konečne sa jej splnil dávny sen, po ktorom túžila od detstva  – navštívila Francúzsko, ktoré ju podľa očakávania nesklamalo. Práve naopak, fascinovalo ju čím ďalej, tým viac. Uvedomila si, že po tom, čo zažila, už nechcela ostať pri jedinej návšteve tejto čarovnej krajiny. Chcela by spoznať typické Francúzsko, navštíviť miesta nepoznačené turizmom, malé rybárske dedinky, prístavy a spoznať francúzsku mentalitu. Tomáš by jej v tom mohol pomôcť. Ak sa jej ešte niekedy ozve.

Tomáš. Muž, ktorý prevrátil jej život hore nohami. Muž, ktorý po sklamaní s Alexom dokázal, že začala dôverovať mužom. Ktorý jej v mnohom otvoril očí. S ktorým prežila niekoľko krásnych a šťastných okamihov. A ktorý ju úplne pobláznil. Nebyť toho, že musel zostať vo vyše tisíc tristo kilometrov vzdialenom Francúzsku, možno by sa cítila aj šťastná. 

„Peti, kúpeľňa je voľná, ak sa chceš ísť osprchovať,” nakukla do izby Lenkina hlava. „Neverila by si, ako to pomohlo mne.”

„Jasné, idem, díky,” usmiala sa na sestru a sťažka sa posadila. Lenka bola ďalším malým víťazstvom jej dovolenkového príbehu. Ešte pred vyše týždňom neverila, že by sa v ich vzťahu mohlo niečo zmeniť. Dovolenka zrejme pomohla nielen jej.

Vstala, zo skrine vybrala čisté oblečenie a odšuchtala sa do sprchy. Keď sa o desať minút vrátila naspäť do izby, cítila sa ako znovuzrodená. Lenka mala pravdu. Príjemne teplá voda naozaj upokojila jej rozlietané myšlienky a nabila ju energiou. Odrazu sa cítila silná. Silná bojovať o svoje šťastie, o Tomáša, o splnenie ďalšieho sna. Silná čeliť všetkým problémom, ktoré ju postretnú.

A môže začať tým, že sa vybalí.

---THE END---