Milovníčka slova a cestovania

Posledné slnečné lúče prehrávali svoj boj s nastávajúcou nocou a krajina sa pomaly zahaľovala do milosrdnej tmy. Nepotrvá dlho a jediným zdrojom svetla naokolo budú len reflektory oprotiidúcich áut. 

V autobuse vládlo ticho, prerušované len tlmenou hudbou z autorádia a nehlučným rozhovorom medzi sprievodcom a šoférmi. 

Petra sa nepokojne zahniezdila na sedadle. Hoci od predchádzajúcej prestávky uplynulo len niečo vyše hodiny, uvedomila si, že začína mať vážny problém s močovým mechúrom.  Načo som len pila tú kávu? pýtala sa sama seba frustrovane. Predstava, že jej potreba bude o chvíľu taká akútna, aby musela ísť dopredu a prihovoriť sa Tomášovi, jej nebola veľmi po vôli, a preto dúfala, že už to nepotrvá dlho a čoskoro niekde zastavia. Dovtedy to musí nejako vydržať a nemyslieť na to.

Hodila očkom na vedľa sediacu Lenku, no tá, ako väčšina cestujúcich, driemala, alebo sa tak aspoň tvárila. Sklamane si uvedomila, že ani tadiaľto cesta nepovedie. V tejto chvíli by bola aj hádka s protivnou sestrou lepšia než otravné pripomienky na plný mechúr.

Nemysli na to, spomenula si na mamine slová, ktoré jej adresovala zakaždým, keď bola malá a bolo jej treba cikať niekde, kde sa to nehodilo. Aby odviedla jej pozornosť iným smerom, zvykla jej rozprávať rozprávky alebo spievať.

Hudba, ozval sa jej vnútorný hlas. Zameraj svoju pozornosť na hudbu. Tá ti vždy pomohla prísť na iné myšlienky. Šťastie, že si prezieravo zbalila väčšinu svojich obľúbených cédečiek.

Keď sa zo slúchadiel CD prehrávača ozvali prvé tóny jednej z mnohých piesní od dlhovlasej rodiny s írsko-americko-európskymi koreňmi, zavrela oči a celú svoju pozornosť sústredila práve na svoju najobľúbenejšiu kapelu.

Tak ju to celé pohltilo, že si vôbec neuvedomila, že sedí v autobuse a nie doma vo svojej izbe. Precitla, až keď ju Lenka silno štuchla do boku. „Môžeš držať hubu?“ zasyčala. „Chcem spať. A myslím, že kopec ďalších ľudí v tomto autobuse tiež.“

Petra si zložila slúchadlá z uší a zmätene pozrela na sestru. „Niečo ti v tom bráni?“

„Ty a ten tvoj trápny pokus o spev, či čo to, preboha, malo byť.“

„O čom to hovoríš?“

„O čom asi?“ penila Lenka. „Hmkáš si tu ako idiot. Láskavo si uvedom, že tu nie si sama. Nikto nie je zvedavý na tvoj desný spev a otrasný hudobný vkus.“

Až vtedy si Petra uvedomila, že si zrejme naozaj obľúbenú melódiu pohmkávala nahlas. Inak by Lenka nemala šancu vedieť, čo práve počúvala. Bola len jediná skupina, ktorú jej sestra naozaj neznášala a vysmievala sa Petre za otrasný hudobný vkus. Zahanbene sa zavŕtala hlbšie do sedadla a zahľadela sa von oknom, na krajinu zahalenú do tmy.  To sa tá dovolenka fakt krásne začína.

 ***

Autobus zastal na parkovisku pri benzínovej pumpe. Rozsvietili sa svetlá a rozospatí cestujúci sa so šomraním pomaly prebúdzali.

„Dámy a páni,“ ozval sa v mikrofóne Tomášov zvučný hlas. „Urobíme si polhodinovú prestávku. Šoféri potrebujú natankovať a vy môžete využiť túto prestávku na večernú hygienu, keďže najbližšie budeme stáť až v noci. Toalety sa nachádzajú vo vnútri benzínky, zvyknú tam však vyberať dobrovoľný poplatok. Radšej si pre istotu pripravte nejakú hotovosť, aby ste sa nemuseli zbytočne vracať. Teraz je presne deväť hodín, takže odchádzame odtiaľto presne o pol desiatej, čiže 21:30. Buďte, prosím, dochvíľni.“

Po tom, ako Tomáš dohovoril, Petra okamžite vystrelila z autobusu ako namydlený blesk. Keď sa o desať minút vrátila, na tvári jej žiaril spokojný úsmev. S prázdnym močovým mechúrom sa žije oveľa ľahšie.

„Čože? Ty si zase hladná?“ mama nechápavo krútila hlavou, vidiac v Petriných rukách bagetu a čokoládu. „Veď si jedla na predchádzajúcej prestávke a aby som bola úprimná, málo toho teda nebolo.“

Petra pokrčila plecami a s chuťou si zahryzla do bagety. „No čo, tak som zase vyhladla… Hádam nepôjdem spať hladná? A čo som mala robiť, keď sa tejto krásavici nedalo odolať,“ zasmiala sa pri pohľade na veľkú čokoládu Milka.

„Tuším ti počas cesty zatrhnem vreckové,“ mračila sa mama, „lebo ho preješ prv, než prídeme do Francúzska.“

„Tak o to sa báť naozaj nemusíš. Do rána už nič jesť nebudem.“ ubezpečila ju s plnými ústami.

„Peti, choď mi prosím ťa, kúpiť jedno pivo,“ poprosil Petru otec, keď dojedla. „Ja si zatiaľ zapálim.“

„Prečo zase ja? To nemôže ísť raz Lenka?“ vzdychla si s pretočením očí. Vždy, keď niekam cestovali, otec poveroval kupovaním nápojov ju. Akoby ju to, že bola staršia, automaticky predurčovalo na obskakovanie rodičov. Ale na druhej strane, aspoň sa vyhne tomu odpornému cigaretovému smradu, ktorý z duše nenávidela. Nikdy nepochopila, ako môže otec fajčiť, keď to škodí zdraviu a navyše to ide do peňazí. V duchu sa uškrnula pri predstave, čo by mu na také vedomé poškodzovanie zdravia povedal farár. Zrejme by ho nepochválil. 

„Kúp si niečo aj ty,“ usmial sa na ňu otec a vtisol jej do ruky peniaze. „Zvyšok si pokojne nechaj,“ zašepkal a významne pri tom žmurkol.

„Dík,“ vďačne sa usmiala. Pri pohľade na bankovku jej bolo jasné, že jej zvýši dosť peňazí na to, aby si mohla dopriať nejaký nápoj aj počas ďalšieho zastavenia.

Keď vstúpila do autobusu, Tomáš sa skláňal nad nejakými papiermi a niečo usilovne študoval. Vráska na čele a zamračený výraz svedčili o tom, že zrejme v nich stále nenašiel to, čo hľadal.

Petra si ho chvíľku nenápadne obzerala. Teraz, keď nemal na hlave šiltovku a polodlhé vlasy mal rozpustené, neposlušné pramene svetlohnedých kučier mu padali do tváre.  V snahe skrotiť ich, zastrčil si Tomáš prameň vlasov za ucho. Petre sa pri tom geste nekontrolovateľne a celkom nepochopiteľne rozbúchalo srdce. Pôsobil tak neuveriteľne sexi. 

Potriasla hlavou, rozhodnutá tie dotieravé myšlienky vyhnať. To posledné, po čom túžila, bol ďalší chlap v jej živote. Ledva sa spamätala z rozchodu s Alexom, zahľadí sa do ďalšieho? V žiadnom prípade.

„Dobrý večer, neruším?“ ozvala sa nesmelo, keď si bola istá, že ju nezradí hlas.

Tomáš zdvihol hlavu od papierov a povzbudivo sa na ňu usmial. „Ále, nie, kdeže... Čím poslúžim?“

„Poprosila by som jedno pivo a jablkový džús.“

„Áno, samozrejme, hneď to bude,“ odvetil Tomáš a po tom, čo odložil papiere bokom, natiahol sa ku chladničke.

Zatiaľ čo Tomáš vyberal nápoje, Petra po ňom ukradomky pokukovala. Hoci sa tomu vytrvalo bránila, nedalo sa odolať. Tomášove telo sa priam samé ponúkalo na to, aby ho obdivovala. Mal vyšportovanú postavu, pod polokošeľou sa mu rysovali vypracované svaly a silné, svalnaté ramená.  Okamžite s tým prestaň, zahriakla sa v duchu, no prv, než stihla odvrátiť pohľad, Tomáš sa odrazu otočil k nej.

„Nech sa páči,“ podával jej pivo a džús a ona mu nečakane hľadela priamo do nádherných modrých očí. Chtiac-nechtiac musela z neho odtrhnúť pohľad, pretože mala pocit, že ju jeho prenikavé oči prepália pohľadom.

Pri platení sa ich prsty dotkli.  Ešte nikdy pri žiadnom dotyku nepocítila také príjemné napätie a zimomriavky ako pri tom letmom dotyku s Tomášom. Akoby jej ten nepatrný kontakt ich prstov vyslal do tela nejakú neznámu pozitívnu energiu. 

Nerozumela tomu a to ju na tom desilo najviac. Jej telo nemalo žiadny logický dôvod takto naňho reagovať. Nepozná ho. Prvýkrát ho videla pred pár hodinami. Bolo vylúčené, aby k nemu za taký krátky čas mohla niečo cítiť. Láska na prvý pohľad na spôsob amerických romantických filmov v skutočnosti neexistuje. Musí sa čo najskôr spamätať. S tichým poďakovaním opustila autobus a vonku, na chladnom večernom vzduchu sa snažila upokojiť svoje zmätené  myšlienky.

Nenechá sa ním rozhodiť. Je to len sprievodca, po návrate domov o ňom viac nebude počuť. Čím skôr to pochopí, tým lepšie.

A ďalšie nápoje pôjde kúpiť Lenka.