Milovníčka slova a cestovania

„Páni, tu je ľudí,” zvolala Lenka po príchode na diskotéku. „To sa tu zišiel tuším celý kemp.”

„Celý určite nie, môj brat má momentálne iné starosti,” snažil sa Jakub prekričať hlasnú hudbu. „Neviem či s drahou náhodou nepracujú na potomkovi.”

„To je blbé… Tak to je celkom možné, že o pár mesiacov budeš musieť kočíkovať, strýko Jakub,” zasmiala sa Lenka a buchla Jakuba po chrbte. Jej smiech bol nákazlivý a o chvíľu sa ušŕňala aj Petra so Zuzkou.

„Fakt vtipné,” zahundral Jakub dotknuto. „Ale poďme sa radšej baviť.”

„A bude sa tu dať vôbec tancovať?” pochybovačne sa ozvala Petra. „Je to tu hlava na hlave.” V skutočnosti nemala veľkú chuť sa baviť. Hlasná hudba a cigaretový dym jej nerobili dobre a možnosť ujsť odtiaľ preč by celkom uvítala. Radšej by sa išla prejsť niekde, kde je ticho.

„No a? Nerieš. Poď sa baviť,” zvolala Lenka, ktorá sa už nevedela dočkať, ako sa konečne po dlhom čase poriadne vytancuje. Chytila sestru za ruku a tiahla ju do stredu parketu. „Uvoľni sa a nechaj sa unášať hudbou. Uvidíš, bude to super.”

Netrvalo dlho a Petra sa naozaj uvoľnila. Počiatočný blbý pocit, že sa na ňu všetci pozerajú zmizol asi po druhej pesničke. Lenka mala pravdu. Dídžej hral predovšetkým staršie hity, na ktoré si zvykla tancovať aj doma, tak pre ňu nebol problém vcítiť sa do hudby a nechať ju prúdiť žilami. 

„Nejdeš na drink?” opýtala sa udýchaná Lenka po niekoľkých pesničkách. „Som smädná ako ťava.”

„Jasné, poďme. Aj ja som už vysmädla,” súhlasila Petra a zamierili spolu k baru. „Ale je ti jasné, že ti alkohol nekúpim, však?”

„Hej, aj keď… jedno pivo by si mohla.”

„Nie. Mama by ma zabila.”

„Nemusí sa to dozvedieť.”

„Nebudem radšej riskovať. A v rámci sesterskej súdržnosti si tiež dám len nealko.”

„Tak fajn,” zahundrala Lenka a začala si predierať cestu. Ako kráčali smerom k baru, nenápadne sa obzerala, či niekde neuvidí Tomáša. Nedohodli sa nijako konkrétne, netušila kedy - a či vôbec - príde, zostávalo jej len dúfať, že nesklame a dorazí včas. Nemohla vedieť, ako dlho sa jej podarí tam udržať Petru. Aj keď sa v danej chvíli bavila dobre, hocikedy si mohla zmyslieť, že chce ísť preč. Z hľadiska zábavy takého druhu bola jej sestra nevyspytateľná.

„Čo sa furt obzeráš? Niekoho hľadáš?” Petra si všimla, že Lenka pohľadom neustále prečesáva okolie. Zamyslene usrkávala zo svojho toniku, zatiaľ čo Lenka ostala verná Coca cole.

„Ale nie,” mávla rukou a snažila sa pôsobiť nenútene, aby v Petre nevzbudila podozrenie. „Len pozerám, či neuvidím ešte niekoho ďalšieho známeho.” V tej chvíli ho zbadala. Prebehol priamo poza Petru tak, že ho vôbec nezaregistrovala, a naznačil Lenke palec hore. Misia začína. Lenka prekvapene pozorovala, že Tomáš si to namieril priamo k dídžejovi a chvíľu sa s ním o niečom dohadoval. Krátko nato sa opäť vyparil. Pokrútila hlavou, ten chlap je vážne divný. Snáď ale jeho plán, nech je akýkoľvek, vyjde.

Spolu s Petrou sa vrátili na parket. Zábava bola v plnom prúde, keď sa od mixážneho pultu ozval dídžej pomerne čistou angličtinou. „A teraz, dámy a páni, pesnička na želanie. Pred chvíľou som sa dozvedel, že je tu jedna slečna, čo pred pár dňami oslavovala narodeniny. Dokonca krásnych osemnásť. A práve pre ňu je nasledujúci song. Uži si ho, Petra. Všetko najlepšie!“ V tom momente sa sálou ozvali prvé tóny skladby Listen to your heart od skupiny Roxette. 

Petra zostala stáť ako obarená. Nebola schopná sa ani pohnúť. Hľadela smerom k dídžejovi a myšlienky jej chaoticky vírili hlavou. Hovoril ten chlapík o nej, alebo o niekom úplne inom? Aká bola pravdepodobnosť, že by sa na jednom mieste zišli dve dievčatá s rovnakým menom a dátumom narodenia? Uvedomovala si, že to nemohla byť náhoda. Musel to byť zámer. Ale odkiaľ by ten dídžej vedel, kedy mala narodeniny?

Napadlo jej jediné meno, Tomáš. V tej chvíli sa začala zbesilo obzerať. Ak tam niekde bol, tak ho zabije. Ďalšie verejné prekvapenie, o ktoré absolútne nestála. Ale ako vedel, že tam bude?

„Lenka?” zrevala na sestru. „Ty v tom ideš s ním?”

„Ja…” Lenka sa nadychovala, že to poprie, no nestihla nič povedať, pretože sa pri nich sčista jasna zjavil sám Tomáš.

„Smiem prosiť, mademoiselle?”

Petre úplne vyrazil dych. Zostala stáť ako prikovaná a hľadela naňho ako v tranze. A nebol to bezchybný zjav, čo ju prinútil neujsť skôr, než skončí pesnička. Bolo to práve zúfalstvo v jeho očiach, v ktorom sa zračila i istá nádej. Vtedy pochopila, že mu na nej naozaj záleží. Keby to nebola pravda, neprišiel by za ňou. Neriskoval by odmietnutie. „Tak teda dobre,” privolila napokon. Keď sa Tomášove ruky dotkli jej pása, musela sa zhlboka nadýchnuť, aby nespanikárila. Cítila sa tak strašne rozporuplne a zmätene. Akoby naraz sedela na dvoch stoličkách. Na jednej strane sa v Tomášovej prítomnosti cítila príjemne a priala si, aby to tak ostalo, no na tej druhej si uvedomovala, že je priskoro na to, aby k nemu mohla cítiť niečo viac. To, že sa mu dokázala tak ľahko poddať, ju znervózňovalo a desilo zároveň. K tomu všetkému sa cítila zranená kvôli udalostiam posledných dní. Keď s ním neflirtovala Darina, tak sa uňho v stave premáva polonahá cudzia žena. Tomáš bol typ muža, na ktorého budú ženy vždy letieť. Rozum jej radil, aby od neho dala ruky preč, pretože podobné situácie musia byť u Tomáša na dennom poriadku, no srdce jej našepkávalo, aby tomu dala šancu. Ktorému z nich dať prednosť?

„Listen to your heart, when he's calling for you. Listen to your heart, there's nothing else you can do,“ ozývalo sa z reproduktorov, zatiaľ čo Petra v Tomášovom náručí pomaly strácala hlavu. Cítila sa ako zamilovaná školáčka. Tá pieseň jej vôbec neuľahčovala pre ňu zložitú situáciu. Hoci ju mala rada dávno predtým, až v tej chvíli pochopila jej posolstvo. Počúvaj svoje srdce, nič iné nemôžeš robiť. Ale je to také jednoduché? Stojí jej Tomáš za to? Uvedomenie prišlo ako facka. 

Bolo možné, že Tomáš vybral pieseň, ktorá úplne odrážala jej rozporuplné pocity, zámerne? Srdce jej hovorilo, že Tomáš neklamal, no rozum bol ten, čo mal prevahu a snažil sa ju presvedčiť o opaku. Možno bolo na čase začať počúvať svoje srdce. 

„Dúfam, že ťa moje prekvapenie aspoň trochu potešilo,” ozval sa Tomáš nesmelo, keď pieseň dohrala a on odtiahol Petru mimo parketu, na tichšie miesto, aby sa nemuseli prekrikovať.

„Ale áno,” priznala a snažila sa nadobudnúť stratenú rovnováhu.. „Ale prečo to všetko robíš?”

„Myslím, že to veľmi dobre vieš. Chcem ti dokázať, že mi na tebe záleží a zároveň ti vysvetliť to nedorozumenie.”

„Neviem, či to má zmysel.”

„Petra, ako ťa mám presvedčiť?” zúfalo si vzdychol Tomáš a prehrabol si rozpustené vlasy. „Mám ťa rád, záleží mi na tebe a bol by som veľmi nerád, keby sa po dovolenke naše cesty definitívne rozišli.“

„Je neviem…“ zapochybovala, ale vnútri v nej to vrelo. Tomášove vyznanie ňou poriadne zamávalo. Naozaj mu na nej tak veľmi záleží, že sa napriek toľkým odmietnutiam nevzdával?

„Naozaj je to moja sestra. Ukážem ti jej občiansky preukaz, ak treba. Aj keď tým Veronika nebude veľmi nadšená. Má tam vraj otrasnú fotku.“

Čože, ona tu ešte stále je? prebehlo Petre hlavou a v duchu si frustrovane vzdychla. Ako mu má veriť, keď ju neustále presviedčal o opaku? Vidiac Tomášov skľúčený výraz, niečo sa v nej zlomilo. Tie jeho oči… 

V tej chvíli si uvedomila jednu dôležitú vec. Ani Alex jej neveril a ako to dopadlo. Naozaj chce, aby sa história opakovala? Musí zariskovať, presne ako povedala Lenka. Ďalšiu šancu už dostať nemusí.

„Ja… Netreba. Verím ti,“ vysúkala zo seba po chvíli ticha. Skúsi to. Dá mu šancu.

Šťastný úsmev na Tomášovej tvári jej bol dostatočným uistením, že sa rozhodla správne. Inštinktívne ju objal a pritiahol si do náručia.

„Ďakujem. Sľubujem, že neoľutuješ, že si mi dala šancu.“