Milovníčka slova a cestovania

Petra sa v ten deň uzavrela do seba. Takmer s nikým okrem rodičov nekomunikovala - koniec koncov, ani nebolo s kým, keď polovica zájazdu bola v Nice a nemala sa s kým baviť ani keby chcela - a celé dopoludnie prespala. Zo spálne vyliezla len na obed. V boloňských špagetách sa akurát porýpala a takmer nedotknuté ich vrátila naspäť. Popoludní sa pridala k rodičom na pláži, no ani more jej neprinieslo očakávaný pokoj. 

Samu ju prekvapovalo, ako ju Tomášova zrada zasiahla. Keby jej najprv nenarozprával, aká je výnimočná, možno by nebola taká sklamaná. Ale urobil to, ona mu naivne uverila a bum, o chvíľu skočil do postele prvej, ktorá sa ponúkla a jej tým vrazil nôž do chrbta. Mal pravdu, je výnimočná. Ale výnimočne naivná krava.

Večer, keď už doslova odpadávala od hladu, sedela pred stanom a so slúchadlami na ušiach čakala, kým sa začne vydávať večera. Krátko pred pol siedmou sa ako veľká voda dovalila Lenka, zhodila batoh, zhrabla osušku a čisté tričko a utekala sa osprchovať. 

Petra si vzdychla. Návrat Lenky znamenal aj návrat Tomáša a Dariny. Naozaj nepotrebovala vidieť ani jedného z nich, no vedela, že nemá šancu sa im vyhnúť. Keď sa slimačím tempom pobrala k výdajnému okienku, cestu jej zatarasil Tomáš.

„Ahoj, deje sa niečo, keď sa mi vyhýbaš?  Prečo si nebola na výlete?“

„Užil si si včera?“ vyštekla naňho namiesto odpovede. Premohol ju taký hnev ako už dávno nie. On sa ešte opovažuje pýtať či sa niečo stalo?

„Čo prosím?“ Tomáš sa tváril nanajvýš zmätene. „Myslel som si, že si si to včera užila aj ty.“

„Nemyslím mestečko,“ odsekla. „Ale to, čo sa dialo v tvojom stane potom, keď si si myslel, že už spím.“

„Čo by sa malo diať? Spal som.“ Tomáš sa tváril nechápavo, ale už začínal tušiť, kam Petra mierila a vôbec sa mu smerovanie rozhovoru nepáčilo. Odkiaľ by vedela, že uňho bola Darina?

„Veď hej, ale rozhodne nie sám.“

„Vysvetlíš mi, o čom vlastne točíš, alebo sa ideme aj naďalej baviť v hádankách?“ nervózne zavrčal. Už mal toho dosť. Nestačilo, že bol unavený z výletu, ešte ho tu ide Petra nezmyselne obviňovať z niečoho, čo ani neurobil? 

„O Darine.“

„A čo s ňou ako?“ 

„Bola u teba, nie? Alebo to popieraš?“

V Tomášových očiach sa mihol záchvev strachu. „Neviem síce, odkiaľ to vieš, ale áno, bola. No poslal som ju preč. Nič sa nestalo.“

„Ja som počula niečo iné.“

„Tak si počula zle.“

„Takže chceš povedať, že si vymýšľam?“ nahnevane vykríkla. To si fakt myslel, že je taká natvrdlá?

„Pre Krista, Petra, vôbec netuším o čom hovoríš! Môžeš mi, láskavo, vysvetliť, čo sa mi snažíš naznačiť?“

„Že si si to s ňou v noci celkom slušne rozdával a zrejme aj užil, podľa toho, s akým priblblým úsmevom odtiaľto Darina odchádzala. A ešte mi nezabudla šplechnúť do tváre poznámku, že už si len jej.“

Tomáš zbledol. „Čože povedala?“

„Citujem. Už je len môj. Ale môžeš závidieť, je fakt dobrý.“

„Ja ju zabijem!“ Tomášovu tvár skrivil hnev. Už konečne pochopil, o čo Darine celý čas išlo. „Našila to na mňa. Ale ak si myslela, že ma týmto dostane, tak sa sakramentsky mýlila.“

Petra prekvapene hľadela na Tomášovu od zlosti skrivenú tvár. Takého nahnevaného ho ešte nevidela, a popravde sa ho aj bála. Išiel z neho strach. No ani to jej nezabránilo v tom, aby si dokázala odpustiť poslednú poznámku predtým, než ho tam nechala stáť samotného a zmäteného. „Myslela som si, že som pre teba výnimočná, no vidím, že som sa mýlila.“

„Nič som s ňou nemal, prisahám,“ zakričal Tomáš už len jej vzďaľujúcemu sa chrbtu.

„Pane Bože, za čo?” nešťastne si vzdychla Petra, keď sa s táckou s večerou vracala k prívesu. Tomáš tam už našťastie nestál. Darinin stan radšej obišla oblúkom, lebo stretnúť tú ženskú, asi by jej vyškriabala oči. Alebo zničila šaty večerou. 

Zviezla sa na stoličku a s povzdychom sa pustila do jedla. Vôbec naň nemala chuť, pri pohľade na mäsové guľky v paradajkovej omáčke sa jej dvíhal žalúdok, ale za celý deň bola taká hladná, že by zjedla snáď aj klince. Niečo zjesť musíš, presviedčala samú seba a pomaly do seba dostala celú večeru.

S vrátením tácky sa neunúvala. Napokon ju zobrala Lenka spolu so svojou. Keď sa vrátila, Petra už ležala na posteli a hľadela niekam do blba.

„Peti?“ nesmelo oslovila sestru. „Môžem sa ťa na niečo opýtať?“

„Ak chceš vedieť, či som žalovala, tak nie.“

„Nie, o to nejde. Kľudne im to povedz ak chceš,“ hlesla. „Ide o… Darinu.“

„Čo je s ňou?“ vypenila. „Nechcem sa o nej baviť.“

„Ja len… Dnes do mňa kvôli tebe rýpala.“

„Čože?“ Petra sa posadila na posteli a zahľadela sa na Lenku. „Prečo?“

„Vraj kde si, či… či roníš slzy do vankúša, lebo ti ukradla niečo, čo si chcela a podobné drísty. Povedala som jej svoje a poslala ju do riti,“ hrdo sa zaškerila Lenka. „Peti, čo sa medzi vami stalo?“

Petra dlho mlčala. Váhala, či sa s tým Lenke zdôveriť, zvlášť po tom, ako sa vďaka jej prostorekosti začal vzťah s Alexom rútiť do záhuby. Tento raz to ale bolo iné. Nemala čo stratiť. Ak by ju aj Lenka vysmiala, prežije to. Nemôže to byť horšie ako predstava Tomáša s Darinou v posteli. Keď už Lenka prestávala dúfať, že sa dočká odpovede, Petra prehovorila. „Spala s Tomášom,“ vyslovila takmer nečujne.

Lenka sa zamračila. Darinino správanie a to, ako do nej rýpala, by tomu nasvedčovalo. Veci začínali dávať zmysel. „Si si tým istá?“

„Videla som ju vychádzať z jeho stanu. Po tom, čo sme sa my dve pohádali a ty si zaspala, mne došlo, že… Že som blbá a chcela som ísť za ním. No ona ma predbehla. A ešte sa mi vysmiala do očí, že idem neskoro.“

„Takže to myslela tým, že ti ukradla niečo, čo si chcela,“ premýšľala Lenka nahlas.. „V každom prípade si nemyslím, že s ním spala. Tomáš má na viac. A okrem toho sa k sebe celý deň správali dosť odmerane, pochybujem, že -“

„On síce tvrdí, že s ňou nič nemal, ale -“

„Kedy si s ním hovorila?“

„Pred večerou. Keď si sa išla osprchovať.  Zastavil ma a chcel vedieť, prečo som nebola na výlete.“

„Neveríš mu?“ vrátila sa Lenka k pôvodnej téme.

„Neviem, čo si mám o tom myslieť,“ priznala sa Petra. „Darina bola v noci dosť presvedčivá. Tomáš síce tvrdí, že to celé len naňho našila, ale prečo by to robila?“

„Lebo sa ťa chce zbaviť.“

„Mňa? A prečo?“ vyhŕkla Petra prekvapene.

„Ježiš, Petra, ty si fakt natvrdlá,“ vzdychla si Lenka. „Vidí v tebe konkurenciu, pochopila, že Tomáša si zaujala ty, nie ona, potrebuje ťa vyšachovať z hry. Predpokladám, že si myslí, že ak uveríš tomu, že s ním spala, že sa stiahneš a bude mať Tomáša pre seba a napokon ho zlomí. A ako vidím, celkom sa jej to darí.“

„Ja som sa nestiahla,“ bránila sa Petra.

„Nie? Preto si zbabelo nešla na výlet? Priznaj sa, nebola v tom len únava, ty si ho nechcela vidieť.“

Petrin pohľad upretý do zeme bol pre Lenku dostatočnou odpoveďou. „Ty si taká trúbka, Petra.“

„A čo som podľa teba mala robiť?” vykríkla Petra frustrovane. „Vysmievala by sa mi celý čas do ksichtu.”

To bolo Lenke jasné. Úplne jej stačilo vidieť škodoradostný výraz v Darininej tvári, keď si ju odchytila v Nice. „No a? Musíš jej ukázať, že ti je to jedno. Že ju máš v paži a že o Tomáša budeš bojovať.”

„Ale mne to jedno nie je,” takmer šeptom priznala Petra. Nerozumela, čo sa stalo, že sa s Lenkou odrazu takto otvorene a úprimne bavia. Alebo je to len ticho pred búrkou? 

„Ale to ona nevie. Myslí si, že ťa vyšachovala z hry. Cíti sa ako víťaz. Ver mi, keby si ju videla, pochopila by si. Mala som jej chuť jednu vraziť.”

„A Tomáš? Ako sa k nej správal?”

„Ako som povedala. Úplne sa ignorovali. Uňho ma to neprekvapuje, posledné dni sa jej snažil vyhýbať, čo som si všimla. Ale u nej ma to prekvapilo. Absolútne sa naňho za celý deň ani len nepozrela. Podľa mňa ju fakt v noci vyhodil a urazila sa.”

Petra prekvapene zažmurkala. To, čo Lenka hovorila, dávalo celkom zmysel. Urazená Darina bola schopná predstierať, že s ním spala, len aby sa jej zbavila. Napriek istému svetielku nádeje však bola stále skeptická. „Myslíš?”

„Áno. Podľa mňa máš uňho stále šancu. Ak o to ešte stojíš.”

Slabo prikývla. „Len či Tomáš stojí o mňa.”

„Blázniš? Myslím, že ten je z teba poriadne mimo. Si ho mala vidieť, keď som prišla namiesto teba. To sklamanie, že tam nebudeš a neuvidí ťa. A keby mu na tebe nezáležalo, tak si ťa nenájde a nepýta sa, prečo si nebola na výlete, nemyslíš?”

„Asi máš pravdu,” pripustila Petra a začínala sa cítiť o niečo lepšie. Možno ešte napokon nie je všetko stratené. 

„No neviem, ako ty, ja idem spať,” zívla Lenka a natiahla sa pre pyžamo. „Som totálne groggy. Mám toho za dnešok fakt dosť.”

„Aj ja pôjdem,” zamumlala Petra. „Síce som pol dňa prespala, ale -”

„Nechceš ísť radšej za Tomášom?” uškrnula sa Lenka.

„A… Tebe to nebude vadiť?”

„Prečo by mi to malo vadiť?” zamračila sa Lenka a hľadela na sestru ako na blázna. „Ja ho nechcem. To by si sa potom asi radšej mala opýtať Dariny.”

„Si blbá.” Petre aj napriek bizarnosti situácie cukalo kútikmi. Predstava, ako ide za Darinou a pýta si povolenie na návštevu Tomáša, ju neskutočne pobavila.

„No vidíš, konečne sa usmievaš,” unavene preniesla Lenka a vyliezla do svojej postele. „A keď budeš odchádzať, zhasni, prosím.”

Petra dlho bez slova premýšľala, no napokon sa odhodlala. „Lenka?” oslovila sestru, dúfajúc, že ešte nespí.

„Uhm?”

„Vďaka,” zašepkala.

„Za čo?” zamumlala Lenka unavene z hornej postele a pohľad uprela do plafóna.

„Za to, čo… Čo si mi povedala a… Vôbec si to nemusela pre mňa robiť… Po tom všetkom, čo… Fakt si to cením. A-”

„Stopni. Tiež ti musím niečo povedať. Prepáč mi,” hlesla Lenka a zhlboka sa nadýchla. „Za to všetko, ako som sa k tebe správala. Za toho Alexa a všetko. Ja… Je mi to ľúto. Ale fakt som vás nechcela rozoštvať. Len som žiarlila.” Posledné slová takmer zašepkala, až si Petra nebola istá, či ich vôbec povedala, alebo si ich jej zmätená myseľ len domyslela.

Petra sa šokovane posadila a nechápavo hľadela Lenkiným smerom. Dobre počula, alebo sníva? Hlavou sa jej opäť preháňali spomienky na ten osudný deň.

Keď po ňu na druhý deň poobede prišiel, tváril sa ako vždy. Šťastný, že ju vidí, pritiahol si ju do náručia a pobozkal. No ona ho nemohla ani vidieť, hnusil sa jej. Odtiahla sa od neho a zamračene mu hľadela do očí. „Kto bola tá žena?“ vypálila naňho kým sa ešte odvážila. Neskôr by to už nedokázala.

„Aká žena?“ Alex nechápavo zažmurkal.

„Tá z kvetinárstva. Lazovná ulica, včera krátko pred štvrtou.“

„Odkedy ma špehuješ?“ naježil sa. Jeho útočná reakcia ju zabolela. Nebránil sa, útočil. Niečo mal za ušami.

„Nešpehovala som ťa. Náhodou som ťa videla, keď som sa ponáhľala na intrák. Mal si sa lepšie schovať, keď si nechcel, aby som vás videla, hlavne, keď si mal byť na tréningu,“ vmietla mu do tváre výčitku.

„Ja nemám dôvod sa schovávať. Keď ty sa môžeš ťahať s kadekým a robiť s ním veci, ktoré so mnou nechceš, môžem si aj ja robiť, čo chcem.“

Šokovane vydýchla. „Čo prosím? S kým sa, podľa teba, ťahám? Veď na to nemám ani čas...“

„Nerob zo seba svätú, Petra. Síce sa tváriš ako neviniatko, ale dobre viem, že sa stretávaš s tým Dávidom, bývalým spolužiakom.  A keďže sa furt zatvárate v izbe, asi sa nehráte Človeče. Hlavne, že so mnou si odmietala čokoľvek mať, vraj je to hriech a podobné kecy...“ Alexov hlas znel desivo pokojne, no cítila z neho hnev a pohŕdanie.

„A-ale…“ Odkiaľ, to dopekla vedel? „S Dávidom nič nemám. Prisahám.“

„Takže popieraš to, že sa neustále zatvárate v tvojej izbe a nikto nevie, čo tam robíte?“

„O-odkiaľ to vieš?“ 

„Mám svoje zdroje. Keď si mi pred pár týždňami pol dňa nedvíhala telefón, mal som strach a tak som ti volal domov na pevnú. A zdvihla mi to Lenka. Takže si vymýšľala, že sa neustále zatvárate v izbe, alebo miznete bohviekam a že sa zakaždým vraciaš spotená a s blaženým úsmevom?“

„To vôbec nie je tak, ako to vyzerá… Malo to byť prekvapenie,“ fňukla. „Cvičila som s ním na tvoju stužkovú! Aby som ti neurobila hanbu, že neviem tancovať…“

„A to ti mám veriť? Keby si mala čisté svedomie, brala by si aspoň mobil. Ale kdeže, bola si moc zaneprázdnená Dávidom, čo?“ Z jeho hlasu priam sálal sarkazmus a skrytý hnev. 

„To nie je pravda. Jediné, čo s ním mám je, že ma učí tancovať, to je všetko.“

„A preto okolo toho robíš také tajnosti?“ posmešne si odfrkol. 

„Nechcela som, aby to niekto vedel. Posmievali by sa mi. Malo to byť prekvapenie. Ver mi, prosím.“

„Lenže ja ti, moja zlatá, už neverím. V poslednom čase je okolo teba priveľa tajností a otáznikov. A mimochodom, tá žena zo včera bola moja dobrá kamarátka Alenka. Hovoril som ti o nej. Mala včera narodeniny, tak som jej chcel urobiť radosť obľúbenou kyticou.”

„A preto si sa k nej musel správať tak dôverne? Vyzerala ako tvoja milenka!”

„A keby aj, tebe by to vadiť nemalo, keď ty mi dať nechceš.”

„To nemyslíš vážne,” zalapala po dychu a znechutene sa otriasla. „To naozaj vzťah bez sexu nie je vzťah? Nestačí, že ťa ľúbim?“

„Tak mi to dokáž.”

„Prepáč, ale to jediné fakt nemôžem,” preniesla so slzami v očiach.

„V tom prípade je mi to ľúto, ale mne taký vzťah už nestačí.” 

V ten deň sa videli naposledy. Alex síce napokon svoje slová oľutoval a donekonečna jej volal, aby sa ospravedlnil, no ona bola príliš zranená a sklamaná na to, aby sa cez to preniesla a začali odznova. 

„Na koho si žiarlila?” preniesla do ticha izby. Netušila, či už Lenka zaspala, no za pokus to stálo. Jej poznámka jej nedala pokoj. Žiarlila na Alexa? Veď ho nemala rada.

„Na vás. Aký máte spolu vzťah. A tak som si vôbec neuvedomila, čo tá moja poznámka môže vyvolať. Môžeš mi to odpustiť?” posledné slová takmer zašepkala.

„Ja som ti to dávno odpustila,” hlesla Petra so slzami v očiach a postavila sa tak, aby na Lenku videla. Ležala otočená tvárou k stene a tak vôbec netušila, ako sa v tej chvíli tvári. Opatrne ju pohladila po chrbte a potešila sa, keď sa Lenka nijako neodtiahla ani nestriasla. „Časom som pochopila, že Alex bol blbec a skôr či neskôr by k tomu rozchodu prišlo. V niektorých názoroch sme boli až príliš rozdielni.”

Lenka sa k sestre pomaly otočila. Vidiac slzy v Petriných očiach sa najprv vyplašila, ale keď ju videla usmievať, aj ona zdvihla kútiky úst v slabom úsmeve. „Dlho som si to vyčítala. Keď si mi vtedy vynadala a poslala ma do horúcich pekiel, vedela  som, že… že som urobila kravinu, ale bola som príliš hrdá na to, aby som si to dokázala priznať. Ale fakt ma to sralo, vidieť ťa, ako sa trápiš. No keď si ma vytrvalo odmietala, tak som to proste vzdala a -” Lenka nechala zvyšok vety vyznieť do stratena. Nebolo treba ďalších slov. Obe dievčatá vedeli, ako to v skutočnosti bolo, hoci každá z nich to prežívala trochu inak. 

„Už na to nemysli. Je to za nami.”

„A preto,” pokračovala Lenka, akoby Petrinu poznámku prepočula, „nechcem, aby to rovnako dopadlo aj s Tomášom. Aby si to vzdala a uzavrela sa do seba. Ten chlap má o teba záujem, vidím to na ňom. Neprenechaj ho Darine. Zabojuj oňho. Nikdy nevieš, či práve on nebude ten pravý. Za pokus to stojí.” 

Petra prekvapene vydýchla. Tak takto to teda je, pomyslela si. Jej malá sestrička dospela a snaží sa jej pomôcť. Dojato zažmurkala, aby zahnala slzy, ktoré sa jej opäť tlačili do očí a nahla sa tak, aby na Lenku dosiahla. „Ľúbim ťa, ty neznesiteľná potvora, vieš o tom?”

Lenka s úsmevom a slzami v očiach prikývla. „Veď aj ja teba, ty neznesiteľná svätuškárka.”

A v tej chvíli Petra pochopila, že jej vzťah s Lenkou je na tej najlepšej ceste. Už to zvládnu. To najhoršie bolo za nimi.