Milovníčka slova a cestovania

Petra sa prechádzala hore-dolu po spálni ako tiger v klietke a nazlostená na celý svet si kládla otázku Prečo? Prečo sa krásny večer musel tak zvrhnúť? Prečo sa Lenka opäť raz ukázala ako nezodpovedná pubertiačka, ktorú by najradšej vyfackala, aby prišla k rozumu?

„Upokoj sa už,”  zahundrala Lenka z hornej postele, ktorej sestrina nervozita už poriadne liezla na nervy. „Veď sa nič také nestalo.”

„Keď myslíš,” vyštekla. „Takže keď sa o tom nenápadne zmienim pred našimi, tiež sa nič nestane…”

„Nie!” prosebne zvolala Lenka. Posadila sa a vystrašene na sestru upierala modro-zelené oči. „To by bol môj koniec. Prosím, nerob to.”

Petra zastala uprostred spálne, Lenka znela fakt dosť vydesene. Takú ju tuším ešte nikdy nevidela. No ale bol to iba jej problém, ona jej predsa fajčiť nekázala.

„Povedz mi jediný dôvod, prečo by som ťa mala poslúchnuť.”

„Lebo si moja sestra?” odpovedala jej Lenka otázkou. „A tie by si mali pomáhať,” dodala menej presvedčivo.

„V tom máš pravdu. Mali. A ty si mi pred pár mesiacmi pomohla fakt viac než dosť,” odsekla. Nemohla si pomôcť. Aj keď jej to už nejaký čas nezazlievala a vedela, že svoj podiel viny mali všetci zúčastnení, stále sa cez to nedokázala úplne preniesť. Uvedomovala si, že táto poznámka nebola voči Lenke fér - ospravedlnila sa jej a podľa jej správania v poslednom čase to aj zrejme dávno oľutovala - ale pocit krivdy bol v tej chvíli silnejší. Zvlášť, keď bola sklamaná a frustrovaná z Tomášovho postoja.

„Koľkokrát sa ti mám za to ešte ospravedlniť? Bolo to nedorozumenie!” skríkla Lenka takmer plačlivo. „Fakt nechápem, na čo to sem teraz ťaháš. Ak ťa serie, že sa ma Tomáš zastal, tak si to láskavo nevybíjaj na mne.”

„Toto ale nie je o Tomášovi. Je to o tebe a o tom, že sa správaš nezodpovedne!” Nuž dobre, aj Tomáš má v tom svoj podiel, ale keby som ťa neprichytila fajčiť, nič z toho sa nemuselo stať.

„Fakt neviem, čo ťa serie viac, či to, že fajčím, alebo to, že sa ma Tomáš zastal.”

„Oboje!”

„Tak sorry, ale ja už iná nebudem,” zahundrala Lenka, zabalila sa do prikrývky a otočila ku stene. Hľadiac na upokojujúcu bielu farbu vyslovila slová, ktoré aj ju samú prekvapili.  „Ja som to posrala. Ale ty tvoj vzťah s Tomášom ešte stále môžeš zachrániť.”

Petra chvíľu neprítomne civela na protiľahlú stenu. Čo tým Lenka chcela povedať? Naznačovala snáď niečo, čo vedela len ona a jej to unikalo? Odrazu jej to došlo. Kolieska do seba začali zapadať. Ako len mohla byť taká sprostá? 

Cítila sa ako najväčšia chudera. Až Lenka jej musela otvoriť oči, a ukázať jej aká bola blbá. Ďalšia nezmyselná hádka, ku ktorej vôbec nemuselo prísť, keby posledné mesiace nevidela len seba, svoju bolesť, a nemyslela neustále len na to, ako jej sestra veľmi ublížila. Keby sa namiesto toho skúsila vžiť do jej kože a pozrieť sa na celú situáciu jej očami, možno by to pochopila oveľa skôr. Svet sa totiž netočil len okolo nej, aj Lenka bojovala so svojimi démonmi, s pocitmi viny za to, čo vo chvíli hnevu neuvážene vypustila z úst. A hoci sa hrala na tvrdú a navonok jej bolo všetko jedno a z ničoho si ťažkú hlavu nerobila, určite ju to vo vnútri žralo. Len by to nikdy nedala najavo. Keď ju Petra vtedy tak nevyberane poslala preč a odmietla jej ospravedlnenie s tým, že si ho môže niekam strčiť, že to jej Alexa nevráti, uzavrela sa do seba a viac sa jej nevnucovala.

„Ja som taká krava,” zašepkala. „Leni?” No jej sestra už zrejme spala, alebo to minimálne predstierala. To nebolo podstatné. Dôležité bolo, že konečne pochopila, ako dostať ich vzťah do poriadku. „Ďakujem, mám ťa rada,” zašepkala, ak by ju Lenka náhodou predsa len počula a vybehla do ticha noci. Dá to do poriadku aspoň s Tomášom. Pôjde sa mu ospravedlniť. A najlepšie hneď teraz, lebo inak do rána nezaspí.

Potichu sa vytratila z prívesu a pod rúškom noci sa zakrádala k Tomášovmu stanu. Bolo krátko po polnoci, no už z diaľky videla, že u Tomáša sa ešte svietilo. Prvý vstáva, posledný zaspáva, napadlo jej pri spomienke na ich včerajšie ranné stretnutie na pláži. Ako ten chlap vôbec dokáže fungovať po pár hodinách spánku?

Zostávalo jej už len niekoľko metrov, keď z Tomášovho stanu vyšla Darina. Rozhliadla sa okolo seba a keď ju zbadala, zmenila smer a vybrala sa smerom k nej. Niesla sa hrdo ako pávica.

Petra pri pohľade na ňu úplne zmeravela. Zastala uprostred kroku a nedokázala sa ani pohnúť. Akoby vrástla do zeme. Darina bola u Tomáša. To mohlo znamenať len jediné.

„Ale, ale, kdeže si sa vybrala?“ oslovila ju Darina veselým tónom. Na tvári jej žiaril spokojný škodoradostný úsmev. „Ak ideš za Tomášom, už sa ani nemusíš unúvať,“ zasmiala sa. „Ideš totiž neskoro.“ Keď videla, že Petra nijako nereaguje, vyložila si to tak, že jej narážku nepochopila. „Ten už je môj. Takže daj od neho ruky preč," vmietla do tváre šokovanej Petre. Otočila sa na odchod, no ledva urobila pár metrov, teatrálne zastala, otočila sa a nahodila neúprimný ľútostivý pohľad. „Ale môžeš závidieť. Je fakt dobrý.“

Petra dlho hľadela na jej odchádzajúci chrbát. Keď prvotný šok pominul, uvedomila si, že plače. „Sviňa,“ preniesla do ticha noci. Darina napokon dosiahla svoje.

***

Skoro ho porazilo, keď ju zbadal stáť pred svojím stanom. Tá ženská mu naozaj nedá pokoj? Kde všade ho ešte mieni uháňať?

„Želáte si niečo?“ slušne sa opýtal, v pevnej viere, že ide len o nejakú blbosť a Darina pôjde opäť kade ľahšie. 

„Môžem na chvíľu dnu? Asi nebude veľmi vhodné, aby sme sa o tomto čase ukazovali niekomu na oči.“

Tomáš nechápavo nadvihol obočie. „A komu? Veď všetci spia.“

„Nikdy neviete,“ zašvitorila Darina a bez štipky slušnosti sa pretiahla dnu do stanu. Tomáš si nahlas vzdychol a vošiel za ňou.

„Čo chcete?“ Začínal strácať nervy. Bola už polnoc a hoci nebol unavený, chcel si už ísť ľahnúť. 

Darina sa nezdržiavala so zbytočnými rečami a išla priamo na vec. „Teba,“ zašepkala a začala si rozopínať blúzku.

Tomáš v prvom momente šokovane vytreštil oči, no vzápätí doňho vošlo snáď tisíc čertov. Už mal toho naozaj dosť. Tá ženská má ale drzosť! „Okamžite vypadnite!“ Snažil sa znieť čo najpokojnejšie, ale vôbec sa mu to nedarilo, keď ho premáhal hnev. „Nemám záujem. A nikdy ho mať nebudem. Tak dobrú noc,“ vyštekol a ukázal na dvere stanu. 

„Toto ešte oľutuješ,“ zasyčala Darina, ktorú Tomášovo odmietnutie zasiahlo ako tá najsilnejšia facka. Naozaj si verila, že sa jej to podarí. A on, namiesto toho, aby využil príležitosť, ktorá sa len tak neodmieta, ju hrubo ponížil. A ani si pri tom nedával servítku pred ústa. Za to zaplatí. K nej si toto nikto dovoľovať nebude. Zapla si blúzku a zmizla tak rýchlo, ako sa len dalo. „Hajzel jeden,“ začul ešte Tomáš ako si mrmlala po ceste do svojho stanu. 

„Pane bože, čo som komu urobil, že ma takto trestáš?“

***

Keby Petra mohla, najradšej by čo najsilnejšie tresla dverami, aby si uľavila. Všetko bolo v háji. Za jeden deň pokazila všetko, čo sa dalo. Opäť sa pohádala s Lenkou a vďaka nej bola hnusná na Tomáša. Ten vzápätí našiel útočisko u Dariny. No mohla mať väčšiu smolu?

Pritom to celý večer vyzeralo veľmi nádejne. Zdalo sa, že Tomáša zaujíma, že sa v jej spoločnosti cíti dobre a uvoľnený. Ani raz nemala pocit, že by ho nudila, alebo že by ju nepočúval. Z toho, čo si dovtedy všimla, Darinu ignoroval a dosť často sa zámerne tváril, že nepočul. Ako sa to všetko mohlo takto pokaziť? Pár hodín po tom, čo jej tvrdil, aká je výnimočná, si to rozdá s druhou. Čo je to za chlapa?

Ani sa neobťažovala vyzliecť. Zvalila sa do postele oblečená tak ako bola. V bielych šatách. Nezáležalo jej na tom, či sa pokrčia alebo zničia, aj tak si ich tak skoro neoblečie. Tomáš s Darinou  jej ich na dlhý čas zhnusili.

Ledva držala oči otvorené, no s hlavou plnou chmúrnych myšlienok spánok akosi neprichádzal. Prevaľovala sa z boka na bok, snažila sa odviesť myšlienky iným smerom, no neúspešne. Neustále sa jej vynárala spomienka na Darinin víťazoslávny pohľad, zároveň plný pohŕdania voči nej. Ale prečo to opovrhovanie?

Nerozumela tomu, prečo sa k nej Darina správala, ako keby bola menejcenná. Veď jej nič neurobila. Nebodaj ju považovala za konkurenciu v ceste do Tomášovej postele? Ale prečo? Svoj záujem o Tomáša nedávala nijako najavo. Vedela o ňom len Lenka, Darina sa to nemala odkiaľ dozvedieť. Alebo bola taká čitateľná, že to videl každý naokolo?

Ani Tomáš voči nej nevysielal žiadne signály, ktoré by svedčili o jeho záujme o ňu. Ak teda nepočítala tú situáciu s blahoželaním k narodeninám,  ale to mohol byť na jej mieste pokojne ktokoľvek iný. Tak prečo sa k nej tá sliepka správala tak nadradene?

Keď sa Petre konečne podarilo zavrieť aspoň na chvíľu oči, bolo už nad ránom.